Choď na obsah Choď na menu
 


Zem

13. 11. 2009

Zem

modrá planéta Zem

Zem je treťou planétou v poradí od Slnka. Je to doposiaľ jediné teleso vo vesmíre, o ktorom vieme, že je na ňom život.

Zem obehne okolo Slnka približne raz za 365,25 dní, v strednej vzdialenosti necelých 150 miliónov kilometrov. Jedno otočenie okolo osi jej trvá 23 hodín 56 minút a 4 sekundy. Avšak kým vykoná jednu otočku okolo osi, posunie sa aj na svojej dráhe okolo Slnka. Ak pominieme detaily, z týchto dvoch vecí vyplýva, že dĺžka slnečného dňa je o niečo väčšia ako doba rotácie. Táto hodnota je nám všetkým veľmi dobre známa - 1 deň, teda presne 24 hodín.

Zem je najväčšia medzi terestrickými planétami. Atmosféra Zeme je do značnej miery ovplyvnená biosférou (živými organizmami) a je zložená z dusíka (78 %), kyslíka (21 %), argónu (necelé 1 %) a zbytok tvorí premenlivé množstvo vodných pár, oxid uhličitý a ďalšie plyny. Atmosferický tlak sa pri morskej hladine pohybuje okolo hodnoty 100 kPa. Vo výške 20-30 km sa vyskytuje zvýšená koncentrácia ozónu. Táto ozónová vrstva nás chráni pred nebezpečným ultrafialovým žiarením. Teploty sa pohybujú v extrémnych prípadoch zhruba od mínus 90 °C (v Antarktíde) do plus 60 °C (Sahara, Údolie smrti v USA). Priemerná teplota na povrchu planéty je okolo 15 °C. Keďže zemská os sa odchyľuje od kolmice na rovinu zemskej dráhy o 23,5°, dochádza ku striedaniu ročných období.

pohľad na Afriku Zem je v každom okamihu prikrytá oblakmi zhruba na 50% (pre porovnanie - Merkúr na 0 %, Venuša na 100 % a Mars zhruba na 10 %). Rozoznávame nízku, strednú a vysokú oblačnosť. K vysokej oblačnosti patria napríklad cirry, riasovité, z hľadiska zrážok neškodné oblaky. Väčšina oblakov, z ktorých vypadávajú nejaké významnejšie zrážky patrí medzi stredné a nízke oblaky (s výškou do 7 km).

Počasie je na Zemi veľmi premenlivé a najmä v stredných šírkach dochádza k veľkým teplotným výkyvom. V rovníkových oblastiach sa zase často vyskytujú tropické búrky, pri ktorých dochádza k početným elektrickým výbojom a v tropických oblastiach (avšak nie priamo v rovníkovej oblasti) dochádza nad oceánmi k vzniku tropických cyklónov, ktoré sa v Atlantickom oceáne nazývajú hurikány, v západnom tichomorí tajfúny a v Indickom oceáne jednoducho cyklóny. Pri týchto atmosferických poruchách dochádza k veľmi rýchlemu prúdeniu vetra, niekedy aj nad 200 km za hodinu. Ale keď sa taký cyklón dostane nad pevninu, obyčajne pomerne rýchlo zoslabne.

Zem v číslach:

Rovníkový priemer: 12 756 km
Hmotnosť: 5,976*1024 kg
Dĺžka dňa: 23 h 56 m 4 s
Dĺžka roka: 365,256 d

Viac údajov...

Až 71 % zemského povrchu tvoria oceány, zvyšok pevnina. Vyskytuje sa tu len málo meteorických kráterov a to zrejme najmä preto, že v období tvorby kráterov a aj po ňom bola veľmi aktívnym telesom. Takže takmer všetky krátery boli vymazané účinkom horotvorných, vulkanických, tektonických a erozívnych činiteľov. Najvyššou oblasťou na Zemi je Tibetská náhorná plošina a priliehajúce pohorie - Himaláje s najvyšším vrchom Mount Everestom, ktorý sa vypína do výšky 8 848 metrov nad morskú hladinu. Na póloch planéty sa nachádzajú polárne čiapky, ktoré menia svoju veľkosť v závislosti na ročných obdobiach. Na severe sa jedná o trvalo zamrznutú morskú hladinu, na juhu sa zase nachádza pevnina - Antarktída, ktorá je takmer celá (98 %) trvalo pokrytá ľadom a snehom.

Zem je telesom s druhou najväčšou sopečnou aktivitou v Slnečnej sústave. (Na prvom mieste je jednoznačne Jupiterov mesiac Ió, nejakú sopečnú aktivitu v súčasnosti prejavuje zrejme aj Venuša a Neptúnov mesiac Tritón). Zem má magnetické pole, ktoré chráni živé organizmy pred niektorými druhmi žiarení z vesmíru s nežiadúcimi účinkami na živú hmotu.

východ Zeme na Mesiaci

Okolo Zeme obieha jeden mesiac, ktorý jednoducho voláme Mesiac (na rozdiel od mesiacov iných planét, ktoré majú vlastné mená). Je to náš najbližší kozmický sused, obieha v priemernej vzdialenosti 384 400 km od Zeme, má priemer 3 476 km. Mesiac je jediné nebeské teleso, na ktorom dosiaľ stál človek.